Daňová optimalizácia u fyzickej osoby
Pre poplatníkov podnikajúcich ako fyzické osoby spočíva možnosť daňovej optimalizácie najmä v aplikovaní najvhodnejšieho spôsobu uplatnenia výdajov, a tým ovplyvnenia základu dane vyplývajúci zo zákona. Je preto dôležité mať znalosti o tom, čo je a čo nie je predmetom dane alebo je za stanovených podmienok od dane oslobodené. Podstatné je aj zohľadniť nezdaniteľnú časť dane, odpočítateľné položky či zľavy na dani (Klimešová, 2014).
U fyzických osôb sa základ dane stanovuje z celoročných príjmov a výdajov a stanoví sa v daňovom priznaní alebo ročným zúčtovaním dane zamestnanca vysporiadanom zamestnávateľom. Poplatník zdaňuje prímy skutočne obdržané znížené o výdaje skutočne zaplatené v danom kalendárnom roku. Druhým spôsobom je zdanenie zrážkovou daňou uplatnenou pri výplate, kedy je jednorázovo vysporiadaná. Zodpovednosť za jej správnosť nesie vyplácateľ príjmu (Hnátek, 2016)
Základným pravidlom pre zistenie základu dane je identifikácia tých príjmov, ktoré sú jej predmetom a podliehajú tak zdaneniu. Príjmy identifikované ako predmet dane z príjmu zákonite nemusia dani podliehať, ale môžu byť od nej oslobodené. Ak oslobodené nie sú, potom je výhodné podľa druhu príjmu tiež sledovať, či a aké výdaje a v akej výške sú možné odčítať (Dvořáková, 2016).
Príjmom fyzickej osoby sa rozumie príjem peňažný aj nepeňažný, vrátane príjmu dosiahnutého výmenou. Nepeňažný príjem sa oceňuje podľa zákona o oceňovaní majetku. (Macháček, 2010).
Odpočty od základu dane sú obľúbeným konštrukčným prvkom pri zdanení osobných dôchodkov. Je možné cez ne napĺňať stimulačnú a čiastočne redistribučnú funkciu dane a sú politicky veľmi ostro vnímané. V posledných desaťročiach sa ich časť najmä vo vyspelých štátoch premenila na zľavu na dani, ktorá pôsobí na zvýšenie progresívnej dane.
Typológia odpočtov od základu dane sa obecne rozdeľuje na dva druhy. Štandardné odpočty bývajú spravidla reprezentované pevnou čiastkou, alebo sú stanovené relatívne v percentuálnom vzťahu k základu dane. Neštandardné odpočty sú preferované výdaje, ktoré je možné odčítať od základu dane v miere umožnenej legislatívou (Vančurová, 2013 s. 291).
Daňová optimalizácia u právnickej osoby
U právnických osôb ako poplatníkov dane z príjmu je predmetom optimalizácie premyslené uplatňovanie všetkých daňovo účinných nákladov pre výpočet základu dane. V daňovej optimalizácii hrá významnú rolu hlavne spôsob uplatnenia daňových odpisov, uplatnenia zliav a položiek odčítateľných od základu dane. Daňovo uznateľné náklady a problematika s nimi spojená je v praxi finančnej učtárne riešená pomerne frekventovane a je tiež obsahom každej daňovej kontroly. Pri tej dochádza najmä ku kontrole, ktorý náklad je daňový a ktorý nie. Obecnú úpravu daňovo uznateľných nákladov je možné nájsť v legislatíve ktorá obsahuje ich výčet. Podľa ustáleného výkladu legislatívy sú takýmito nákladmi tie, ktoré súvisia s dosahovanými príjmami a majú s nimi bezprostrednú súvislosť. Takéto náklady sa pre zistenie základu dane odčítajú vo výške preukázanej poplatníkom, ktorý má túto povinnosť voči správcovi dane. Na tento fakt je teda nutné myslieť už v momente vynakladania takéhoto výdaja. Pre daňovú uznateľnosť je potrebné splniť ďalšie zákonné podmienky, akou je napríklad ich správne zaúčtovanie (Klimešová, 2014).
Princíp pre posúdenie daňovej účinnosti výdajov je v podstate pre všetkých poplatníkov teda ako pre právnické tak aj pre fyzické osoby, rovnaký. Rozdiel je ale v tom ,že poplatník, ktorý vedie daňovú evidenciu, upravuje o nedaňové výdaje rozdiel medzi príjmami a výdajmi. Poplatník, vedúci účtovníctvo zas upravuje výsledok svojho hospodárenia (Dvořáková, 2016).
Hierarchia predpisov upravujúcich účtovníctvo sa odvíja od záväzných ustanovení, ktoré upravujú účtovné jednotky, účtovné obdobia, predmety účtovania ďalej tiež základné požiadavky na vedenie účtovníctva, účtovnú závierku, výročnú správu, zásady pre oceňovanie, inventarizácia, archiváciu účtovných dokladov. Obdobne predpisuje formálne náležitosti účtovných záznamov, podmienky pre overenie účtovnej závierky auditorom a v neposlednej rade sankcie vyplývajúce zo správnych deliktov (Bulla, a kol., 2015)
Účtovníctvo by malo byť predovšetkým verným zobrazením skutočnosti, teda podávať verný a poctivý obraz o účtovnej jednotke, jej finančnej situácii a výkonnosti, a to v takej podobe, aby na jej základe boli užívatelia schopný konať ekonomické rozhodnutia. Pre dosiahnutie týchto cieľov sú nápomocné aj účtovné operácie, ktoré na základ dane priamo vplyv nemajú. Účtuje sa o nich na účtoch nákladov, ktoré nie sú daňovo uznateľné. Takými sú napríklad účtovné opravné položky, účtovné odpisy, účtovné rezervy a iné. Nutné je preto účtovať aj o nich inak by účtovníctvo neplnilo svoju funkciu v takej miere v akej má (Bulla, a kol., 2016).
Nasledujúce pokračovanie tohto článku bude zamerané na daň z príjmu v legislatíve ČR a SR a rozdiely v ich sadzbe.
Autor: Ing. Bc. Lukáš Studený